Ráno po tom ako si dala sprchu otvorila ťažký kozmetický necesér aby sa nalíčila. Kvalitný púder, decentné očné linky, vyživujúca maskara a bohato hydratujúci rúž. Kvapku jemného parfumu v cene týždenného rodinného nákupu, obliecť si športovo elegantnú blúzku a drahé džínsy, vkĺznuť do lodičiek s nekonečným tenučkým opätkom a môže vyraziť do ulíc.
Neznáša keď musí ísť električkou, ale auto mala v servise a do práce sa dostať musí. Cestou na zastávku keď uvidela svoj odraz v zrkadle si pomyslela že sa musí objednať ku kaderníčke aby jej nezačali vyrastať pracne odfarbené korienky vlasov. Tak ako to potrebuje ona to vie málo ľudí v meste a ona má to šťastie že jeden z nich je jej kamarát z detstva. Vyrastali v paneláku na miestnom sídlisku, počúvali spolu NoName a ona snívala o looku á la Dara. Dnes sa nemusí opičiť po Dare, keď chce môže mať jeden deň účes na Beyoncé a na ďalší deň trebárs nejaké afro ... Má svoj štýl. Prešla okolo fast foodu kde od rána rozvoniavali hranolky a vyprážaný syr. Kedysi jej obľúbené jedlo, no dnes nakupuje hlavne v predajniach s bio výrobkami a v nejakom Lidli nebola ešte ani omylom.
Zo zastávky práve odišla nejaká električka, bola tam sama. Vlastne zároveň s ňou prišiel mladý muž. Celkom pohľadný, no niečo sa jej na ňom nepáčilo. Strašne sa potil aj keď ona by celkom zniesla aj kabátik. Mala si vziať ten čierny čo si nedávno kúpila ... Mladík si sadol na lavičku a oprel sa o stĺpik. "Slečna, môžete mi pomôcť?" opýtal sa jej. Tvárila sa že ho nepočuje, usilovne študovala štruktúru asfaltu. "Slečna, môžete mi zavolať sto dvanástku? Je mi veľmi zle ..." poprosil mladík, no ona ho už nepočula, nastúpila do električky ktorá práve prišla.
… … … …
Dala si sprchu a ujedajúc z rožka na seba hodila rifle, tvár si natrela mandľovým krémom, na pery lesk, na oči maskaru, znackova damska mikina, obula lacne damske tenisky a schmatnúc kabelku utekala na zastávku. Do kelu, pomyslala si, zase budem meškať ... Vedela to dopredu, no možno stihne ... Utekajúc dole schodmi si vlasy zopla do chvosta a bola vďačná za pohodlné topánky v ktorých na zastávku prebehla hneď. Začalo pršať. Na už aj tak mokrú hlavu si prehodila kapucňu od mikiny a utekala na zastávku.
Nejaká električka práve odišla. No fasa, to bola určite tá moja a ďalšia pôjde až o desať minút. pomyslela si a zvoľnila krok. Na lavičke zbadala sediacu postavu mladého muža. Niečo sa jej na ňom nepozdávalo. Nevedela by povedať čo, ale už od chrbta vyzeral že nie je v poriadku. Mladík mal hlavu opretú o stĺpik a keď k nemu podišla bližšie zacítila charakteristický zápach zvratkov. Na moment zauvažovala či nie je opitý. Otvoril oči a niečo zaševelil. "Nerozumiem vám, čo hovoríte." poznamenala, lebo približovať sa veľmi nechcela. Mladík svoju prosbu zopakoval. Práve prišla električka, jej električka. No mladíkove slová už počula - požiadal ju aby zavolala 112. Vytiahla telefón z kabelky a zavolala. Pár minút počkala kým prišla RZPčka a mladík lekárovi vysvetlil že mal epileptický záchvat.
… … … …
Ktorá z týchto žien sa vám zdá krajšia?
Komentáre
lodičky s nekonečným tenučkým opätkom
noha v tom nijako úžasne nevyzerá.
a púder sa v sparne rozlieva a steká dolu tvárou
takisto ako decentné očné linky
ta ja znam?
Líčenie, opätky, byť upravená - to nie je o namyslenosti,ani o peniazoch ( lodičky si v pohode kúpim v deichmane za dvacku, auto mám staré), ale o disciplíne.
Ráno vstať, umyť sa a natrieť mandľovým krémom äbože, aký bol mastný!), je iste rýchlejšie a pohodlnejšie, ako sa pečlivo nalíčiť, cupkať v nízkych topánkach je takisto veľmi pohodlné a menej fyzicky namáhavé, ako v štekloch... a to mám pomaly polstoročnicu odžitú....
Takže, dosť bolo predsudkov, dievčatá, šup sa do života. mne sa ten môj "na seba prísna" celkom páči...:-)