Môj denník

Predstavte si ženu v obedňajších hodinách nechutne teplého a neznesiteľne priemerného dňa kráčajúcu námestím, ktoré by sa tiež najradšej roztopilo(nebyť niekoľkých IQ-áčov v minulosti vymýšľajúcich fyzikálné zákony, ktoré mu to znemožňujú). Vidíte ju? A nad čím asi premýšľa? (okrem svetového mieru, ktorý si želá vždy a všade...) Potrebuje prevrat! Takisto priemerný a rýchlozabudnuteľný prevrat - aby zapadol do kolobehu dňa. Prevrat len pre ňu, prevrat ktorý si nevyžaduje veľké množstvo času, prevrat, v rozmedzí niekoľkých butikov a jednej peňaženky. Na tvári ženy, ktorá si povedala, že práve toto je tá chvíľa, keď si neodmysliteľne musí urobiť radosť sa na milióntinu sekundy zjaví nadšenie...dúfa, že ho nepokazí výber hneď v prvom obchode...

Otvorila som dvere, ktoré na to, že boli z vačšej časti plastové, boli neobyčajne ťažké... ale všetko, čo som videla na vešiakoch len podporovalo všednosť a zabudnuteľnosť dneška. Moje bezcielne šmochtanie sa medzi regálmi si všimla predavačka, ktorá svoju energiu a charizmu zo zásady do práce nenosí. Iba zo slušnosti som jej povedala, že hľadám niečo elegantné, ale nie strohé...niečo neobyčajné, ale nie extravagantné - pre mňa presná definícia, pre ňu len nepochopiteľná fráza. Neviem, čo viedlo jej neochotnú ruku , keď vytiahla to tričko, ale zamilovala som sa do toho- aj do tricka, aj do neznámej sily...a tá zamestnankyňa obchodu si tiež wydýchla, že kým budem v kabínke nebudem zbytočne otravovať a zavadzať...Ešte pred tým ako som si ho wyskúšala som vedela, že si ho kúpim aj keby bolo potrebné zmlátiť predavačku a ujsť s ním...aj napriek tomu, že by som v ňom vyzerala nemožnejšie ako vo svokrynej zástere a darovaných plyšových zvieratkových papučiach... išlo len o samotný akt kupovania...Prezliekla som sa, zaplatila, zatvorila dvere a blažene si vydýchla, že deň sa zmenil...Už so vztýčenou hlavou som sa vrátila do práce, splnila si všetko, čo bolo najnevyhnutnejšie, menej dôležité som odložila na zajtra a ostatné nenaliehavé problémy na dobu neurčitú...Celý čas som myslela na svoje červené tričko. červené, aby bolo vyzývavé, odhaľujúce chrbát aby bolo vyzývavé, s ozdobeným dekoltom, aby bolo vyzývavé...a zároveň tak nevinne cudné a zahaľujúce...

Keď z práce odchádza žena v novom tričku môžte si na nej všimnúť zvýšenú hladinu sebavedomia...ten správny pocit, ktorý miluje každá(aj tá, ktorá to nepovie)...kráča pôvabne a rozhodne a keď na nej spočinie pohľad iného pohlavia, usmeje sa. Nie pre neho, ale pre seba. Pre svoju radosť, že prevrat sa podaril....